Timotej
Timko sa narodil 18. mája 2006. Približne dva a pol mesiaca strávil so svojou mamou Rebecou, otcom Amonom a súrodencami. Potom prišiel čas, aby zavítal do novej rodiny.
Pár dní pred narodeninami mi z práce telefonovala mama. Vravela, aby som bola doma, vraj niečo prinesie. A tak som čakala, čo to bude. O chvíľu už mama kráčala hore schodmi a niesla v náručí malú bielu guľôčku s obrovskými vystrašenými očkami a ružovým ňucháčikom. Po 7 rokoch som sa dočkala... dostala som vytúženého psíka. Timko si po dvoch týždňoch zvykol na nové prostredie a rodinu.
Timo je najkrajší z darčekov, ktoré som dostala. Hoci sú dni, kedy ma vie nahnevať, nevymenila by som ho za nič na svete. Je pri mne stále... keď som smutná, veselá či nahnevaná. Je to môj budíček... každé ráno vyskočí na moju posteľ a behá okolo mňa až kým nevstanem. Timko je ako môj mladší brat... treba sa o neho stále starať, maznať sa s ním, dať mu jedlo, vodu, kúpať ho, česať ho, vziať ho von aj hrať sa s ním.
Timinko má viac hračiek ako som mala ja, keď som bola dieťa. Má svojich obľúbených plyšových medvedíkov, ktorých mi prinesie, keď sa chce hrať. Rád skrýva kostičky a loptičku zhadzuje cez mriežku na balkóne. Miluje vyvaľovanie v tráve a ležať na slniečku, má rád detské piškóty a čokoládu. Vždy, keď k nám prichádza niekto, koho nepozná, šteká, aby nás upozornil, že sa blíži "nepriateľ". Svoj domov si skutočne veľmi stráži. Keď sa vrátim zo školy, nevie, čo by mal od radosti robiť... kňučí, šteká, skáče, behá.... človeka vždy poteší takéto privítanie.
Moja malá biela čokoládka mi robí obrovskú radosť. Už si ani neviem predstaviť život bez neho.
Na Veľkú noc 2007 sa nám stratil. Celý deň sme ho s mamkou hľadali, no nenašli sme ho. Objavil sa o 22.30 pred dverami nášho domu, celý špinavý, unavený, hladný a smädný. Môj zúfalý plač sa zmenil na slzy šťastia. Odvtedy ho strážime ako oko v hlave.
S Timkom sa spájajú aj veselé príhody... v poslednom čase sedáva často s nami pri stole =)
Dokonca raz sa stalo, že vyskočil na stôl a zjedol gyros, ktorý si tam mama nechala. Spokojný a napapaný chodil po stole, až kým som ho tam neobjavila.
Má svojský zmysel pre humor.
Dokonca Timko aj študuje =) Vždy, keď sa niečo učím, vyskočí ku mne na posteľ, sadne si pred zošit alebo pred knihu a pozerá sa. Tak už somnou urobil vodičák, učí sa aj literatúru, účtovníctvo a ekonomiku. Myslím, že to je na čivavu dosť, preto ho volám Ing. Timotej =)
